Francúzsko v pondelok 9. novembra oficiálne obvinilo iránske Islamské revolučné gardy z októbrového kybernetického útoku, ktorý na diaľku prehrial chladiace systémy v stovkách supermarketov. Paríž hovorí o prvej rozsiahlej kybernetickej sabotáži na svojom území, predvolal si iránskeho veľvyslanca a sľubuje sankcie na úrovni Európskej únie.
Noc, keď sa chladničky zmenili na rúry
Útok sa odohral v noci z 11. na 12. októbra. Podľa vyšetrovateľov útočníci získali cez internet prístup k regulátorom chladenia značiek Danfoss a Dixemm a cez noc im nastavili teplotu na 50 stupňov Celzia. Chladiace pulty tak namiesto chladenia poctivo hriali.
Výsledkom boli veľké straty potravín a podľa rôznych zdrojov 15 až približne 20 požiarov. Zasiahnutých bolo zhruba 700 z asi 10 000 supermarketov v krajine. Reťazce priznali 150 až 200 postihnutých predajní Intermarché a takmer 100 predajní Coopérative U.
Koľko to celé stálo, zatiaľ nikto oficiálne nevyčíslil. Jeden majiteľ supermarketu odhadol celkové náklady na desiatky miliónov eur. Ide však o odhad súkromnej osoby, nie o úradný údaj.
„Môžem potvrdiť“
Minister zahraničia Jean-Noël Barrot oznámil atribúciu počas stretnutia ministrov krajín G7 v Paríži. „Môžem potvrdiť, že tento útok vykonali Islamské revolučné gardy Iránskej islamskej republiky,“ vyhlásil. Dodal, že „ide o prvý rozsiahly kybernetický útok vykonaný na účely sabotáže na francúzskej pôde“.
Francúzska národná agentúra pre kyberbezpečnosť ANSSI pripísala útok skupine Shahid Kaveh. Opisuje ju ako kybernetickú jednotku napojenú na Revolučné gardy. ANSSI zároveň uviedla, že inej skupine napojenej na gardy, Shahid Shoostari, dokázala pripísať viaceré ďalšie kyberútoky proti Francúzsku od roku 2020.
Spoločná správa francúzskych spravodajských a kybernetických agentúr menuje troch údajných členov Shahid Kaveh: Hamida Rezu Lashgariana, Mahdiho Lashgariana a Rezu Salarvanda. Hackeri mali podľa nej pracovať cez krycie skupiny, ktoré sa tvárili ako hacktivisti, vrátane „CyberAveng3rs“ a „Cyber Isnaad Front“. Vyšetrovatelia sa opierajú o to, že útočníci používali perzštinu a IP adresy spojené so zariadeniami v Iráne.
Prokuratúra ide po konkrétnych menách
Parížska prokuratúra pod vedením Laure Beccuauovej v pondelok otvorila formálne súdne vyšetrovanie pre podozrenie z organizovanej kyberkriminality. Priťažujúcou okolnosťou je spáchanie činu v záujme cudzej mocnosti, v tomto prípade Iránu. Vyšetrovanie mieri na šéfa Shahid Kaveh, jeho dvoch zástupcov a ďalšie zodpovedné osoby.
Treba rozlíšiť, čo už platí a čo je zatiaľ len zámer. Hotové je predvolanie iránskeho veľvyslanca, u ktorého Paríž protestoval proti „mimoriadne závažnému činu“, otvorenie súdneho vyšetrovania a oficiálna atribúcia ANSSI. Sankcie sú iný príbeh. „Uvalíme sankcie na európskej úrovni na všetkých zodpovedných za tento útok,“ povedal Barrot. Schválené však nie sú a vyžadujú dohodu na úrovni EÚ. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas bola o atribúcii informovaná v pondelok spolu s partnermi z G7.
Čo zostáva nejasné
Oficiálna reakcia Teheránu na pondelkové obvinenie nebola v čase písania k dispozícii. Zaujímavý je aj výrok amerického ministra zahraničia Marca Rubia v Paríži, že Francúzsko „nie je ani skutočne zapojené“ do konfliktu medzi USA a Iránom. Prečo si teda útočníci vybrali práve francúzske mrazené hranolky, zostáva otvorenou otázkou.
Francúzsky útok navyše nebol izolovaný. O niekoľko dní neskôr nasledovala širšia vlna útokov na chladiace systémy v ďalších európskych krajinách. Kremeľ 5. novembra poprel akúkoľvek účasť na týchto útokoch. Podobný incident sa stal v auguste aj na amerických vojenských základniach, no agentúra Reuters nedokázala nezávisle potvrdiť, či tieto udalosti spolu súvisia.
Microsoft podľa troch zdrojov spojil Irán s októbrovými útokmi súkromne už najmenej pred dvoma týždňami. Francúzska vláda si teda s verejným obvinením dala načas. Pri atribúcii štátnych kyberútokov to nie je nezvyčajné, dôkazy sa overujú dlhšie, než sa rozmrazí mraznička.
Aj čísla sa medzi zdrojmi mierne líšia. AFP hovorí o približne dvadsiatich požiaroch, Reuters o najmenej pätnástich. Al Jazeera píše o viac ako tisícke zasiahnutých obchodov, pravdepodobne však ráta aj neskoršiu európsku vlnu, nie len francúzsku noc z 11. na 12. októbra.
Prečo sa to týka aj nás
Ak ide o analýzu, tak krátku: útok ukázal, že na vyradenie stoviek predajní netreba výbušniny. Stačí prístup k regulátoru, ktorý niekto pripojil na internet, aby servisný technik nemusel chodiť na miesto. Keď sa chladenie dá prepnúť na 50 stupňov z iránskej IP adresy, dá sa prepnúť odkiaľkoľvek. A to platí pre každý obchod v Európe, ktorý má chladiace pulty visieť na sieti bez poriadneho zabezpečenia.