Sonda Voyager 1 má v stredu 18. novembra o 11:16 nášho času dosiahnuť vzdialenosť jedného svetelného dňa od Zeme, teda 25,902 miliardy kilometrov. Nič, čo ľudia kedy vyslali do vesmíru, tak ďaleko ešte nebolo a rádiový signál z nej k nám odteraz poletí plných 24 hodín.
Čo sa presne stane v stredu
Podľa NASA bude Voyager 1 o 2:16:07 pacifického času, čiže o 10:16:07 UTC, vo vzdialenosti 16,094 miliardy míľ od Zeme. Presne toľko prejde svetlo za jeden deň. Ide o vopred vypočítaný míľnik, nie o novú udalosť na palube. K nedeľnému večeru sa ešte nestal, takže po stredajšom poludní bude namieste počkať na potvrdenie z NASA a laboratória JPL.
NASA sama zdôrazňuje, že míľnik je o vzdialenosti, nie o čase. A ako pripomína Smithsonian, so sondou sa pri prekročení tejto čiary nič zvláštne nestane. Žiadny zvonček, žiadny senzor. Čiaru sme si nakreslili my na Zemi, Voyager o nej netuší a letí ďalej.
Rekord nie je žiadna novinka
Titulok NPR hlása, že Voyager 1 je „teraz ďalej než čokoľvek, čo človek vyslal do vesmíru“. To síce platí, ale platí už dávno. Najvzdialenejším ľudským objektom sa sonda stala vo februári 1998, keď predbehla Pioneer 10. V auguste 2012 ako prvá vstúpila do medzihviezdneho priestoru.
Spolu s dvojčaťom Voyager 2 sú to podľa NASA jediné sondy, ktoré kedy pracovali mimo heliosféry. Heliosféra je obrovská bublina častíc a magnetického poľa, ktorú okolo seba vytvára Slnko. Novinkou tohto týždňa je teda iba symbolická hranica svetelného dňa. Ale symboly majú svoju váhu, zvlášť keď ich vybojoval stroj postavený v sedemdesiatych rokoch.
Pošlite správu a choďte domov
Vzdialenosť má veľmi praktický dôsledok. Ako píše agentúra Anadolu, signál zo Zeme poletí k sonde 24 hodín a odpoveď ďalších 24 hodín späť. Najkratšie možné oneskorenie komunikácie tak bude 48 hodín.
Projektová manažérka Voyageru Suzanne Dodd z JPL to pre Live Science opísala jednoducho. Ak chcete sonde povedať „ahoj“, pošlete správu, idete domov a dva dni čakáte na odpoveď. Pri takej dobe odozvy by sa každá diaľková oprava rovnala pokusu opraviť susedovu práčku cez poštu.
Voyager 1 odštartoval 5. septembra 1977. Do stredy bude na ceste 49 rokov, dva mesiace a 11 dní. Letí rýchlosťou približne 61 155 kilometrov za hodinu, ako uvádza ScienceDaily, Al Jazeera udáva o niečo nižšie číslo, no údaj NASA a JPL okolo 38 000 míľ za hodinu podporuje viac zdrojov. Aj pri tejto rýchlosti by podľa NASA trvalo prejdenie celého svetelného roka 18 000 rokov. Svetelný deň je teda pekný, ale naozaj len malý krok.
Krehký veterán
Oslavovať treba s mierou, pretože sonda už nie je najzdravšia. V októbri tím nakrátko stratil s Voyagerom 1 komunikáciu a príčinu zatiaľ nezistil. Manažér misie Kareem Badaruddin z JPL podľa PopSci povedal, že sonda urobila niečo také prvýkrát, no misia je vo fáze, keď treba očakávať neočakávané.
Voyager 1 pracuje vyše 49 rokov a stále zbiera vedecké dáta. Inžinieri pritom šetria jej ubúdajúci energetický zdroj, kde sa dá. NASA odhaduje, že sieť Deep Space Network, teda sústava veľkých antén na Zemi, ktorá so sondami komunikuje, stratí kontakt s Voyagerom 1 okolo roku 2036. Hranicu dvoch svetelných dní sa teda nikto zo Zeme nedozvie. Voyager 2 má rovnakú vzdialenosť jedného svetelného dňa dosiahnuť v novembri 2035.
Zaujímavý detail z telemetrie: anténa v austrálskej Canberre koncom októbra sledovala sondu na 25,80 miliardy kilometrov. Začiatkom októbra bola podľa EarthSky na 25,72 miliardy kilometrov. Sonda sa teda k čiare blížila presne podľa výpočtov.
Zasvieťte jej, aspoň pre seba
NASA vyzýva ľudí na celom svete, aby v utorok 17. novembra po západe slnka vytvorili symbolickú vlnu zlatého svetla. Pozdrav sonde môžu poslať telefónmi, baterkami či osvetlením celých budov. Podľa Smithsonianu má ísť o svietenie morseovky s písmenami V, G a R na oblohu.
Je to pekné gesto, aj keď skôr pre nás než pre sondu. Svetlo z mobilu by k nej letelo celý deň a míľnik je, ako sama NASA priznáva, čisto symbolický. Ale možno práve o to ide. Stroj z roku 1977 stále hovorí so Zemou z miesta, kam človek nikdy nedosiahne. To stojí aspoň za jednu rozsvietenú baterku.
Zdroje: NASA (science.nasa.gov), NPR, Smithsonian Magazine, Anadolu Agency, EarthSky, Live Science, ScienceDaily, PopSci.
