Komentár vyjadruje názor autora.
Ruský technologický portál mobile-review.com zaradil do svojho seriálu o technológiách v popkultúre už 61. film, špionážny thriller Spy Game z roku 2001 s Robertom Redfordom a Bradom Pittom. Je to názorový text, nie správa, no je to dobrá zámienka pozrieť sa, prečo film o starom špiónovi na poslednom dni v práci stále funguje a čo o ňom vlastne vieme naisto.
Seriál, ktorý meria filmy technikou
Cyklus „Technologická popkultúra“ píše na mobile-review.com Michail Volkov. Šesťdesiaty diel sa venoval seriálu „Raj“, ktorý autor označil za možného konkurenta Falloutu. Štyridsiaty tretí diel „Kyber“ prebral koncom júna 2026 aj web smartzone.ru, takže séria má v ruskom prostredí svoj dosah.
Diel o Spy Game vyšiel podľa RSS 7. novembra o 21:01 UTC, pri článku je dátum 8. novembra. Rozdiel robí moskovské časové pásmo, takže presnejšie je povedať, že text vyšiel v noci na 8. novembra.
Úvod je čisto publicistický. Autor píše, že vo svete sa deje niečo mimoriadne a keby to bol film, scenáristi by drzo kopírovali „Nepozeraj sa hore“. Ten film rozoberal v 27. dieli. Dostupný úryvok však samotný rozbor Spy Game neobsahuje, takže čo autor hovorí o technike vo filme, nevieme a nebudeme si to domýšľať.
Čo o filme vieme naisto
Spy Game režíroval Tony Scott, príbeh napísali Michael Frost Beckner a David Arata. Pôvodne mal film režírovať Holanďan Mike van Diem a malo ísť o lacnejší projekt. Spoločnosť Beacon Pictures kúpila scenár v apríli 1997, Redford bol s projektom spojený od začiatku.
Svetová premiéra sa konala 19. novembra 2001 v Mann National Theatre, do amerických kín išiel film 21. novembra, do britských o dva dni neskôr. Do Japonska dorazil 15. decembra 2001, do Francúzska 9. januára 2002 a do Nemecka až 14. marca 2002. Dĺžka je podľa zdroja 115 alebo 121 minút, povedzme teda zhruba dve hodiny.
Dej je jednoduchý a práve preto ťahá. Veterán CIA Nathan Muir (Redford) je deň pred odchodom do dôchodku, keď sa dozvie, že jeho bývalý chránenec Tom Bishop (Pitt) sedí v čínskom väzení za špionáž. Agentúra ho nemieni zachraňovať a do popravy ostáva 24 hodín. Muir tak použije všetko, čo za roky nazbieral: schopnosti, kontakty a poriadnu dávku drzosti.
Roger Ebert v dobovej recenzii opísal štruktúru filmu presne: kým Muira vypočúvajú nadriadení, v spomienkach sledujeme, ako Pittovu postavu naverboval po Vietname a ako ju používal v operáciách v Berlíne, Bejrúte a Hongkongu. Bishop sa dal chytiť pri pokuse dostať z Číny postavu Catherine McCormackovej. A za to, že tam vôbec bola, mohol Muir.
Peniaze, ktoré si nesedia
Tu je zaujímavý rozpor. Anglická Wikipédia uvádza rozpočet 115 miliónov dolárov a celosvetové tržby 143 miliónov, z toho 62,4 milióna v USA a Kanade a 80,7 milióna v zahraničí.
Web bombreport.com počíta inak. Po odchode van Diema pre tvorivé nezhody a po príchode Scotta a Pitta mal rozpočet narásť na odhadovaných 70 miliónov, konečné náklady na 92 miliónov. Domáce tržby sa v oboch zdrojoch zhodujú, rozpočet však treba uvádzať ako rozpätie 92 až 115 miliónov podľa zdroja. Nie je to detail, pri hornej hranici je film sotva ziskový, pri dolnej vyzerá celkom slušne.
Romantika špiónov a nepríjemné jadro
Súhrn ruského článku stavia na téze, že špionáž je od čias Jamesa Bonda romantizovaná, a pýta sa, aká je realita. Je to autorova téza, nie overený fakt, no Spy Game je na takú debatu vďačný materiál.
Môj názor: film je zaujímavý práve tým, že nestojí na hračkách. Muir nemá zázračný prístroj, má telefón, pamäť a odhad ľudí. Jeho najväčším protivníkom nie je čínska väznica, ale vlastná agentúra, ktorá si spočítala, že jeden agent nestojí za riziko. To je oveľa nepríjemnejšia pointa ako akákoľvek akčná scéna.
A možno práve preto sa k nemu technologický web vracia po štvrťstoročí. Keď sa svet podľa autora podobá na satiru o kométe, ktorú nikto nechce vidieť, film o tom, ako systém obetuje jednotlivca, zrazu nepôsobí ako relikvia zo studenej vojny.