Predstavte si, že celý rok pracujete, nemíňate ani cent na jedlo, nájom či kávu, a na konci roka si za to kúpite kúsok bytu veľký ako kúpeľňa. Presne tak vychádza prepočet spoločnosti Bytero, ktorá pre denník Pravda porovnala priemerné hrubé ročné mzdy s cenami bytov v 112 slovenských mestách.
Výsledok je jednoduchý a nepríjemný. Bežný Slovák s priemernou ročnou mzdou 23,5 tisíc eur si podľa Bytero kúpi 8,1 štvorcového metra bytu. V Bratislave pri hrubom zárobku 30 tisíc eur ročne je to zhruba 6,8 m². Na dvojizbák by ste teda potrebovali odložiť približne desať celých platov, bez jedla a bez bývania.
Kto je na tom najhoršie
Prekvapenie analýzy nie je hlavné mesto. Rebríček nedostupnosti podľa Bytero vedú mestá v jeho tieni: Svätý Jur, Pezinok a Modra. Tam si človek s priemerným platom kúpi za rok práce len okolo šesť štvorcových metrov.
Na druhom konci rebríčka je len 16 miest, kde za ročný plat dostanete viac ako 14 m². Väčšina z nich leží v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najpočetnejšia skupina, 25 miest, ponúka za ročný zárobok 11 až 13,9 m² bývania.
Prečo satelity vyzerajú horšie, než sú
Tu treba pribrzdiť. Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) nezverejňuje mzdy za každé mesto, preto Bytero pri menších mestách použilo priemer okresného mesta. Pri Svätom Jure či Modre tak ide o odhad, nie o presný údaj.
A práve to môže výsledok skresľovať. Veľká časť obyvateľov Pezinka či Svätého Jura denne dochádza za prácou do Bratislavy, kde sú platy citeľne vyššie. Štatistika im však priradí nižšiu mzdu okresného mesta, zatiaľ čo ceny bytov v satelitoch sú už bratislavské. Vychádza tak papierovo extrémna nedostupnosť, ktorá môže byť v skutočnosti o niečo miernejšia. Pravda tento nesúlad vo svojom texte explicitne nevysvetľuje, ide o náš výklad metodiky.
Čo hovoria oficiálne čísla
Analýza Bytero je súkromný prepočet, nie úradná štatistika. Oficiálne dáta má Národná banka Slovenska (NBS) a tie vyzerajú ešte prísnejšie.
Podľa NBS stál byt v druhom štvrťroku 2026 v priemere 3 430 eur za štvorcový meter. Medzikvartálne to bol rast o 1,6 percenta, medziročne o 10,2 percenta. Priemerná mesačná mzda za rovnaké obdobie bola podľa ŠÚ SR 1 707 eur.
Ak tieto dve čísla dáme dokopy, vychádza náš vlastný prepočet: ročná hrubá mzda približne 20,5 tisíc eur kúpi zhruba 6 m² bytu. To je menej než 8,1 m² od Bytero. Rozdiel je v metodike. Bytero používa ročnú mzdu 23,5 tisíc eur, čo zodpovedá takmer 1 960 eurám mesačne a je zjavne priemer za okresné mestá, nie za celú krajinu. Zároveň pracuje s lokálnymi cenami bytov, ktoré sú mimo veľkých miest nižšie než celoslovenský priemer NBS.
Inými slovami: podľa toho, aké vstupy si vyberiete, dostanete kúpeľňu väčšiu alebo menšiu. Vlastný byt z toho nevznikne ani v jednom prípade.
Zdražovanie brzdí, ale nezastavuje
Jedna dobrá správa predsa existuje. Tempo rastu cien spomaľuje. Celé bývanie, teda byty aj domy dokopy, zdraželo v druhom štvrťroku 2026 len o 1,2 percenta na 3 041 eur za meter. NBS to označuje za najpomalší rast za viac než dva roky.
V Bratislave sa dokonca objavil náznak stropu. Podľa portálu Nehnuteľnosti.sk klesla mediánová cena dvojizbových bytov medzištvrťročne o 3,82 percenta, z 249 000 na 239 500 eur. Ide však o dáta realitného portálu, nie o oficiálnu štatistiku, a za tretí štvrťrok 2026 NBS zatiaľ čísla nezverejnila.
Ako sme na tom boli vlani a ako v Európe
Pre porovnanie: v roku 2024 vychádzalo podľa prepočtu Noviny.sk s dátami WOOD & Co. za ročný plat niečo cez 7 m². Tá metodika však počítala byty aj domy pri cene 2 500 eur za meter, takže čísla nie sú priamo porovnateľné s Bytero. Trend je však jasný. Platy rastú, ceny bytov rastú rýchlejšie a kúpeľňa, ktorú si za rok práce kúpite, sa nezväčšuje.
Medzinárodný pohľad to potvrdzuje. Podľa Deloitte Property Index 2025 potrebuje človek v Košiciach na byt s rozlohou 70 m² vyše 14 hrubých ročných platov, čo je viac ako v Londýne, Miláne či Varšave. Bratislava vychádza o niečo lepšie s 12,2 platu, stále však nad európskym priemerom.
Čo z toho plynie
Nedostupnosť bývania nie je bratislavský problém, ale celoslovenský. Rozdiel medzi Nitrou a Pezinkom je v tom, či za rok práce kúpite veľkú kúpeľňu alebo malú. A kým štatistiky riešia, či je správne číslo 6 alebo 8 metrov, mladí ľudia riešia, či ostanú u rodičov do tridsiatky alebo do štyridsiatky.
Konkrétne poradie miest aj údaj 8,1 m² pochádzajú výlučne z analýzy Bytero pre Pravdu a v nezávislom zdroji sme ich neoverili. Oficiálne dáta NBS a ŠÚ SR však ukazujú rovnaký obraz, len s ešte menšou kúpeľňou.