Prvého a druhého novembra 2026 sa slovenské cintoríny opäť zaplnia ľuďmi, sviečkami a vencami. Psychológovia pred sviatkami upozorňujú, že spomienka na zosnulých nemá byť povinnosť s výčitkami, a mestá zároveň riešia druhú stránku Dušičiek: odpad, ktorý po nich na hroboch zostane.
Keď sa z tradície stane povinnosť
Dušičky majú u nás pevný scenár. Upratať hrob, zapáliť kahanec, položiť veniec. Kto to nestihne, lebo žije v zahraničí, je chorý alebo má hrob blízkeho na druhom konci republiky, často cíti, že zlyhal.
Psychologička Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe.sk v rozhovore pre Pravdu upozorňuje, že práve takéto očakávania môžu vyvolávať výčitky u ľudí, ktorí sa na cintorín z rôznych dôvodov nedostanú. Vzťah k zosnulému sa pritom podľa nej neobmedzuje na miesto jeho posledného odpočinku. Inak povedané, babička nebýva v hrobe, ale v spomienkach, a tie si človek nosí so sebou.
Smútok nie je porucha
Podobne to vidia psychológovia z Ligy za duševné zdravie, ktorých vyjadrenia priniesla agentúra TASR. Podľa nich môže človek súčasne pociťovať bolesť zo straty aj radosť z pekných spoločných spomienok. A nie všetky spomienky sú pokojné. Dušičky môžu otvoriť aj hnev, osamelosť či pocit viny.
Odborníci také pocity nepovažujú za prejav neúcty, ale za známku psychickej autenticity. V terapii sa podľa nich často ukazuje, že prijatie týchto zmiešaných emócií je dôležitým krokom k vnútornému zmiereniu. Zdôrazňujú tiež, že smútok po strate blízkeho by sa nemal automaticky považovať za psychickú poruchu. Je to prirodzená reakcia na veľkú životnú udalosť.
Náročnejšie môžu byť sviatky pre ľudí, ktorí stratili blízkeho nedávno, zažili náhle alebo traumatické úmrtie, prípadne sa vyrovnávajú s osamelosťou či viacerými stratami naraz. Psychológovia majú aj konkrétny tip pre tých, čo sa k hrobu nedostanú. „Často radíme napísať list zosnulému,“ uvádzajú. Papier a pero nepotrebujú parkovacie miesto ani otváracie hodiny cintorína.
Hrob ako zdroj odpadu
Kým jedni riešia, či na cintorín vôbec pôjdu, iní tam nanosia toľko dekorácií, že by to stačilo na menšiu výstavu. A práve tu začína problém, o ktorom sa hovorí menej.
„Počas obdobia Dušičiek vzniká takmer polovica celoročnej produkcie odpadu na cintorínoch, najmä vo forme dekorácií, sviečok a vencov, ktoré sa po doslúžení vyhadzujú. Odhaduje sa, že na jeden hrob sa vyprodukujú tri až deväť kilogramov odpadu, pričom presné štatistiky neexistujú,“ povedala pre Pravdu Andrea Uherková z projektu Funebra, ktorý sa venuje prírodnému pohrebníctvu. Treba dodať, že ide o odhad odborníkov, nie o oficiálnu štatistiku. Celoštátne čísla ani stanovisko ministerstva životného prostredia k tejto téme nie sú k dispozícii.
Podľa staršieho súhrnu agentúry SITA z jesene 2025 tvorí až 80 percent dušičkového odpadu zmes plastov, teda umelé kvety, stuhy a vence. Zvyšok je bioodpad, vetvičky, živé kvety a mach. V posledných rokoch pribúda aj elektroodpad, teda LED kahance a blikajúce sviečky.
Organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK, ktorá na Slovensku zastrešuje triedený zber, upozorňuje, že práve vence a ozdoby poskladané z plastov, drôtov, textilu a lepidiel bývajú pri recyklácii problémom. Ak taký veniec hodíte do žltého kontajnera, neznamená to, že sa zrecykluje. Skôr skončí tam, kde by skončil aj zo zmesového koša.
Čo s tým robia mestá
Niektoré samosprávy sa snažia aspoň zmierniť škody. Nitra na deviatich mestských cintorínoch zaviedla miesta, kde môžu návštevníci nechať zachovalé kahance, ktoré už nepotrebujú, alebo si vziať tie, čo odložil niekto iný. Mesto na svojom webe pripomína, že veľkú časť odpadu tvoria vence a dekorácie z viacerých materiálov, ktoré slúžia len niekoľko dní či týždňov.
Topoľčany umiestnili na Novom cintoríne polopodzemný kontajner na zmesový odpad, kam patria napríklad umelé vence či kahance znečistené voskom. Myjava posilnila vývoz odpadu z pohrebísk a odporúča sklenené kahance, v ktorých sa dajú vymieňať len sviečky. Všetky tri opatrenia už platia, nejde o plány.
Kam s čím, keď pravidlá nie sú jednotné
Základné pravidlá podľa súhrnu SITA znejú takto: živé kvety, vetvičky a hlina patria do bioodpadu, sklenené kahance bez zvyškov vosku do skla, voskové sviečky do zmesového odpadu a elektronické kahance výhradne ako elektroodpad.
Pri umelých vencoch sa však zdroje rozchádzajú. Kým SITA ich zaraďovala medzi plasty, Topoľčany aj ďalšie obce v tomto roku odkazujú vence z viacerých materiálov do zmesového odpadu. Dôvod je jednoduchý, pravidlá sa líšia podľa obce a prevádzkovateľa cintorína. Najspoľahlivejšie je prečítať si označenie na nádobách priamo na mieste.
Ak teda tento rok na cintorín nepôjdete, podľa psychológov to z vás nerobí horšieho syna ani dcéru. A ak pôjdete, jeden sklenený kahanec a živá chryzantéma povedia to isté ako tri plastové vence. Len bez deviatich kíl odpadu.