Irak v tejto vojne nestrieľa, a predsa patrí medzi jej najväčších porazených. Minister zahraničia Fuad Hussein vo štvrtok 16. októbra v Ríme vyhlásil, že krajina od začiatku konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom utrpela straty odhadované na približne 60 miliárd dolárov.
Výrok pochádza z vyhlásenia irackého ministerstva zahraničia, ktoré prevzala agentúra AFP. Hussein ho predniesol pri stretnutí s talianskym rezortným kolegom a zároveň vyzval Európsku úniu aj jednotlivé európske krajiny, aby podporili mierové iniciatívy a pomohli zabrániť šíreniu konfliktu.
Číslo, ktoré Bagdad opakuje už druhý mesiac
Suma 60 miliárd nie je čerstvý výpočet. Premiér Ali al-Zaidi ju uviedol už v septembri, keď hovoril o ušlých príjmoch z ropy. Hussein ju teraz len preniesol na diplomatickú úroveň, aby Európe pripomenul, koľko stojí vojna krajinu, ktorá v nej nie je stranou.
Dôležité je aj to, čo sa za číslom skrýva. Ide o odhad ušlých ropných príjmov, nie o auditovanú stratu. Slovenská agentúra SITA tému uviedla ako „Trumpovu vojnu“, no iracké zdroje hovoria výhradne o vojne medzi USA a Iránom, prípadne o vojne na Blízkom východe.
Ropa, ktorá nemá kade odísť
Vojna sa začala 28. februára 2026 a Irak zasiahla tam, kde ho to bolí najviac. Pred konfliktom produkoval okolo štyroch miliónov barelov denne a vyvážal približne 3,5 milióna, väčšinu z juhu krajiny cez Hormuzský prieliv. Keď Irán prieliv zovrel, iracké tankery ostali stáť.
Irak nemá dostatočné skladovacie kapacity, takže nemohol ropu ťažiť a čakať na lepšie časy. Musel zastaviť väčšinu produkcie a spoľahnúť sa na kamióny cez Sýriu a ropovod do Turecka. Minister ropy v parlamente priznal, že vývoz počas krízy klesol na najviac 200 000 barelov denne. Premiér hovoril o tom, že krajina dočasne nedokázala vyviezť zhruba 90 percent svojej ropy obvyklými trasami.
Mesačné dáta ministerstva ropy ukazujú rozsah kolapsu. Vo februári krajina vyviezla vyše 99 miliónov barelov, v marci 18,6 milióna. Mesačné príjmy padli z viac ako 6,8 miliardy dolárov na približne 1,95 miliardy. V júli minister hovoril o zhruba 1,5 miliardy mesačne oproti siedmim až ôsmim miliardám pred vojnou. Keď ropa tvorí asi 90 percent príjmov štátu, takýto prepad nie je výpadok, ale amputácia.
Rezervy miznú, platy sa platiť musia
Centrálna banka Iraku mala vo februári rezervy na vrchole, 102,131 miliardy dolárov. Potom začali klesať každý mesiac: 100,3 miliardy v marci, 97,8 v apríli, 93,7 v máji, 86,2 v júni a 80,633 miliardy v júli. Len za júl ubudlo vyše 5,5 miliardy. Od februárového vrcholu je to pokles o približne 21,5 miliardy dolárov.
Rôzne zdroje uvádzajú rôzne východiská, preto sa v médiách objavuje aj „20 miliárd“ alebo „16 miliárd za štyri mesiace“. Poradca premiéra Mudher Salih hovorí dokonca o poklese zo 106 miliárd pred vojnou na zhruba 80 miliárd koncom augusta. Smer je však vo všetkých verziách rovnaký, a to prudko dole.
Kam peniaze idú? „Vláda si požičiava od centrálnej banky a z domáceho trhu, aby zabezpečila mesačné platy štátnych zamestnancov,“ uviedol ekonóm Nabil Al-Marsoomi. Podľa Ziada Daouda z Bloombergu stoja platy vo verejnom sektore približne päť miliárd dolárov mesačne. Pri príjmoch 1,5 miliardy je matematika jednoduchá a nepríjemná.
Dinár už to odniesol
Začiatkom októbra prišlo rozhodnutie, ktoré sa Bagdad snažil odďaľovať. Centrálna banka devalvovala dinár voči doláru, prvýkrát za viac než tri roky. Bloomberg to opísal priamo: vláda si musela vybrať medzi vyplácaním štátnych zamestnancov a obranou kurzu, a vybrala platy.
Pre bežných Iračanov to znamená drahší dovoz a tlak na ceny v čase, keď už ekonomika krváca. Medzinárodný menový fond (MMF) projektuje, že iracká ekonomika v objeme 265 miliárd dolárov sa tento rok zmenší o takmer sedem percent.
Mierne zlepšenie, ale koniec v nedohľadne
V septembri sa vývoz čiastočne zotavil. Od 1. do 21. septembra dosahoval 2,6 milióna barelov denne a minister ropy hovoril o obnovenej exportnej kapacite 4,254 milióna barelov denne k 20. septembru. Kapacita však nie je vývoz. Skutočné dodávky naďalej závisia od toho, či tankery prejdú prielivom. Za prvý polrok vyviezol Irak podľa štátnej spoločnosti SOMO len 268 miliónov barelov, priemerne 1,5 milióna denne, teda menej ako polovicu predvojnového tempa.
Vojna pritom nekončí. V ten istý deň, keď Hussein hovoril v Ríme, prišli správy, že Trump vylúčil jadrový útok na Irán a že Teherán napriek americkej blokáde dodáva časť LPG a leteckého paliva. Blokáda prielivu trvá, náklady na prepravu podľa ministra ropy prudko vzrástli.
Irak má na papieri plán zvýšiť podiel neropných príjmov z 10 na 45 percent do roku 2037. Je to zámer, nie platné opatrenie. Dnes stojí krajina pred inou otázkou: ako dlho ešte dokáže platiť päť miliárd mesačne z rezerv, ktoré sa stenčujú rýchlejšie než trpezlivosť Bagdadu s Teheránom aj Washingtonom.