Hnutie Incel, teda komunita mužov, ktorí svoj nedobrovoľný celibát premieňajú na nenávisť voči ženám, sa prvýkrát dostalo do Správy o bezpečnosti Slovenskej republiky. Dokument za rok 2025 schválila vláda Roberta Fica v stredu v polovici októbra a označuje ho za riziko, ktoré môže skončiť násilím alebo terorizmom.
Čo presne vláda napísala
„Ďalším závažným rizikom je rastúca podpora hnutia Incel s potenciálom vyústiť do násilných a teroristických prejavov,“ píše sa v správe. Na túto formuláciu upozornili agentúra SITA aj denník Pravda, ktorý tému spracoval 18. októbra.
Slovo incel vzniklo z anglického involuntary celibate, čiže nedobrovoľný celibát. Nejde o kluby osamelých mužov, ktorí si navzájom radia, ako pozvať niekoho na kávu. Ide o online komunitu, kde sa z osobnej frustrácie stáva ideológia.
Ako ju opísal rezort vnútra už v roku 2022, spoločným znakom je snaha o absolútnu mužskú nadvládu. Diskusie členov sa podľa ministerstva vyznačujú chorobným odporom mužov k ženám a obsahujú dehumanizačný a násilný obsah. Odohrávajú sa najmä na internete, ale podľa rezortu môžu prerásť do fyzického násilia a masových útokov.
Novinka pre vládu, nie pre políciu
Pravda uvádza, že v predchádzajúcich správach o bezpečnosti z rokov 2020 až 2024 sa toto hnutie nespomína. V tomto zmysle to incelovia naozaj „dotiahli až na vládu“ až teraz.
Štát ich však nesleduje od včera. Ministerstvo vnútra zaradilo subkultúru incel medzi nové extrémistické trendy už približne v roku 2022. V Monitorovacej správe o stave extrémizmu za roky 2022 a 2023 ju opäť uviedlo medzi trendmi spolu s militantným akceleracionizmom, teda hnutím, ktoré sa snaží urýchliť rozklad demokracie.
Inak povedané, polícia a analytici rezortu vnútra o probléme vedia roky. Nové je, že téma preskočila z odborného monitoringu do dokumentu, ktorý schvaľuje celá vláda.
Deti, internet a schvaľovanie atentátu
Zmienka o inceloch nestojí v správe osamotene. Dokument podľa SITA upozorňuje na rastúcu fascináciu násilím u čoraz mladších ľudí, na riziko extrémistických útokov a na agresivitu voči zdravotníkom a verejným činiteľom.
„V oblasti extrémizmu v prostredí SR bola hlavnou bezpečnostnou hrozbou radikalizácia detí a mladých dospelých, primárne v online priestore,“ píše sa v správe. Bezpečnostné zložky podľa nej zároveň identifikovali jednotlivcov, u ktorých radikalizácia dospela až do fázy podnecovania či prípravy extrémisticky motivovaných útokov.
Správa z toho vyvodzuje nutnosť schváliť a aplikovať deradikalizačný program na národnej úrovni. Tu treba byť presný: ide o odporúčanie, nie o prijaté opatrenie. Program zatiaľ neexistuje, vláda si len napísala, že by ho potrebovala.
Dokument sa venuje aj dozvukom atentátu na premiéra. „Bezpečnostné orgány SR zaznamenali viaceré prípady, keď osoby na sociálnych sieťach otvorene schvaľovali atentát na predsedu vlády a označovali ho za „spravodlivý“ alebo „oprávnený“,“ uvádza správa.
Koľko ich je? Nikto nepovedal
Vláda hovorí o „rastúcej podpore“ hnutia. V dostupných zdrojoch však nie je žiadne číslo, ktoré by rast dokladalo. Nevieme, či ide o stovky, tisíce, alebo o odhad analytikov na základe aktivity na sociálnych sieťach.
Opatrnosť odporúča aj psychológ Madro, ktorého cituje Pravda. Podľa neho to, že sa ideológia spomína vo vládnej správe, ešte nemusí znamenať, že má dramaticky viac prívržencov. Dodáva, že nie každý človek, ktorý sa s komunitou identifikuje, má rovnaké postoje a rovnaké riziko správania.
Na druhej strane Pravda pripomína, že Incel je v rámci takzvanej manosféry, teda širšieho online sveta mužských komunít, jediným hnutím, ktoré má za sebou aj teroristické útoky. Odborníčka Coufal ide ešte ďalej a riziko hodnotí slovami: „Je rovnako nebezpečné ako bol nacizmus.“ To je jej názor, nie zistenie správy, ale ukazuje, aký rozptyl má odborná debata. Od „nepreceňujme to“ po „je to ako nacizmus“.
Čo s tým štát urobí
Tu sa dostávame k najslabšiemu miestu celého príbehu. Vláda pomenovala riziko, ale konkrétny nástroj zatiaľ chýba. Deradikalizačný program je zatiaľ len veta v dokumente. Pravda spomína aj ministra vnútra Tomáša Druckera a nový zákon proti radikalizácii, jeho obsah ani stav však z dostupných podkladov nie je známy. Treba ho brať ako zámer, nie ako platnú normu.
Paralelne pritom beží spor o novelu Trestného zákona z dielne SNS. Opozícia jej vyčíta okrem iného zníženie horných hraníc trestov za extrémistické činy. Či a v akej podobe novela prejde, nie je jasné.
Vzniká tak zvláštny obraz. Jedna ruka vlády píše, že radikalizácia mladých a hnutie Incel sú závažnou hrozbou. Druhá diskutuje o miernejších trestoch za extrémizmus. Kým sa tieto dve ruky nestretnú, zostáva incel vo vládnej správe hlavne pomenovaním problému. A pomenovať problém je dôležité, ale samo osebe ešte nikoho pred ničím neochránilo.