Plán Pentagonu odvysielať naživo popravu majora Nidala Hasana zastrelením trval ako oficiálny zámer necelý týždeň. Prezident Donald Trump ho 15. októbra 2026 zrušil, no diskusia, ktorú spustil, ukázala, ako hlboko sú Američania v otázke trestu smrti rozdelení.
Čo sa vlastne stalo
Minister obrany Pete Hegseth oznámil začiatkom októbra, že poprava Hasana, odsúdeného za 13 vrážd a 32 pokusov o vraždu na základni Fort Hood v roku 2009, bude livestreamovaná. Stanford Law uvádza dátum oznámenia 8. október, Death Penalty Information Center 7. október. Rozdiel pravdepodobne vyplýva z toho, kedy odznel rozhovor a kedy ho prebrali médiá. Samotná poprava zastrelením je naplánovaná na 3. decembra 2026 vo Fort Hood.
Bola by to prvá verejná poprava v USA po takmer storočí. Posledná sa konala v Missouri v roku 1937. Podľa CNN, ktorá sa odvolávala na tri zdroje, Hegsethov nápad zaskočil ľudí naprieč Pentagonom aj armádou.
Potom prišiel obrat. Ako píše ABC News, prieskum o postoji verejnosti vyšiel vo štvrtok 15. októbra ráno, len hodiny predtým, ako Trump oznámil, že livestream sa neuskutoční. NPR to zhrnulo stručne: prezident dal najprv požehnanie a potom cúvol. Čo zostáva v platnosti, je samotná poprava v decembri. Z dostupných zdrojov nevyplýva, že by sa jej termín menil. Presné znenie Trumpovho vyjadrenia ani následný postoj Pentagonu sa v tejto rešerši nepodarilo overiť.
Áno poprave, nie kamerám
Čísla ukazujú zdanlivo protichodný obraz. Podľa prieskumu ABC News, Washington Post a Ipsos na vzorke 2 545 dospelých podporuje popravu Hasana 52 percent Američanov. Zároveň však 80 percent tvrdí, že by sa nemala vysielať online. ABC pri otázke na popravu zastrelením uvádza 53 percent za a 42 percent proti. Rozdiel jedného bodu zrejme súvisí s odlišnou formuláciou otázky.
Economist a YouGov sa v prieskume z 10. až 12. októbra na Hasana konkrétne nepýtali, ale výsledok je podobný. Živé vysielanie popráv podporuje len 18 percent respondentov, 69 percent je proti. Zaujímavé je, kto všetko odmieta. Proti sú republikáni (52 ku 31 percentám), voliči hnutia MAGA (48 ku 36) a dokonca aj samotní podporovatelia trestu smrti (55 ku 32). Vzorka mala 1 402 ľudí s chybou 3,5 percenta.
Inak povedané, aj ľudia, ktorí chcú vraha zastreliť, nechcú, aby z toho bol obsah na telefón. Nápad sa tak nepodarilo predať ani vlastnému elektorátu.
Koľko Američanov vlastne podporuje trest smrti
Tu začína byť zaujímavé, ako sa pýtate. YouGov nameral podporu trestu smrti za vraždu na úrovni 51 percent, 30 percent je proti a 19 percent nevie. U republikánov je to 75 percent, u demokratov iba 29 percent za a 52 proti.
Pew Research Center v lete 2026 zistilo 66 percent za a 32 proti, pričom republikáni sú za na 84 percent a demokrati rozdelení takmer napoly (51 ku 48). Gallup zas v roku 2025 nameral 52 percent, čo je podľa agentúry najnižší podiel za viac ako päťdesiat rokov.
Rozdiel medzi 51 a 66 percentami nie je chyba, ale metodika. Historik Daniel LaChance pre NPR vysvetlil, že keď prieskum ponúkne alternatívu, konkrétne doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, 60 percent Američanov ju uprednostní pred popravou. A číslo klesá ešte viac, ak je na stole finančná pomoc rodinám obetí. Ľudia teda nie sú až tak za trest smrti, ako sú proti tomu, aby vrah niekedy vyšiel von.
Pri metódach vedie podľa YouGov smrtiaca injekcia so 46 percentami. Zastrelenie, ktoré čaká Hasana, by zvolilo 31 percent, elektrické kreslo 20 a obesenie 18 percent.
Rok, keď sa popravy nedarili
Debata o Hasanovi neprišla do prázdna. Tennessee má za sebou dve neúspešné popravy smrtiacou injekciou, keď personál nedokázal nájsť žily u Christy Pike a Tonyho Carruthersa. Guvernér Bill Lee napriek tomu trval na tom, že obyvatelia štátu rozhodli a jeho úlohou je rozsudky vykonať. Šéf OSN pre ľudské práva a deviati experti 1. októbra vyzvali Tennessee, aby sa už o popravu Pikeovej nepokúšalo.
Kalifornský súd zas 27. mája jednohlasne nariadil generálnemu prokurátorovi, aby odôvodnil, prečo by štátny trest smrti nemal byť vyhlásený za protiústavný pre rasovú zaujatosť. A DPIC pripomína, že od roku 1972 napočítalo 203 ľudí, ktorých odsúdili na smrť omylom a neskôr oslobodili.
Trest smrti legálne umožňuje 27 štátov, no za 31 tohtoročných popráv stojí iba šesť z nich. Americký trest smrti je tak čoraz viac regionálnou záležitosťou, nie celonárodným konsenzom.
OSN a pozostalí
Úrad OSN pre ľudské práva varoval 9. októbra, že livestream by predstavoval verejnú popravu a porušenie absolútneho zákazu mučenia. Hovorca Stéphane Dujarric označil možnosť popraviť niekoho pred kamerami za odpornú.
Najsilnejší hlas však neprišiel zo Ženevy. Brat jedného zo zabitých vojakov sa podľa rešerše vyjadril proti poprave, a najmä proti tomu, aby bola verejná. Ak ani rodina obete nestojí o predstavenie, otázka znie, pre koho malo byť.
LaChance pre NPR ponúkol ešte jeden historický detail. Verejné popravy v USA v tridsiatych rokoch nezmizli preto, že by ich ľudia nechceli. Zrušili ich elity, pretože sa z nich stávali trápne karnevaly. O deväťdesiat rokov neskôr sa niekto pokúsil karneval vrátiť. Verejnosť, vrátane tej, ktorá popravu podporuje, naň lístok nekúpila.
