12.4.2024 (SITA.sk) – Pre chýbajúci informačný systém nemá ministerstvo práce dostatočné dáta o zamestnancoch podnikov, a preto nevedel vyhodnocovať účinnosť jednotlivých podporných mechanizmov. Väčšina foriem podpory znevýhodnených skupín tak vôbec nefungovala, alebo nebola účinná.
Kľúčový je strategický prístup
Kontrolný úrad pripomína, že kľúčový pre rozvoj sociálnej ekonomiky je strategický prístup k riadeniu zo strany ministerstva práce, podporený medzirezortnou spoluprácou, ktorá je v ostatných rokoch nedostatočná.
„Práve medzirezortná spolupráca bola mojimi kolegami kontrolórmi identifikovaná ako riziko, ktoré vyústilo do viacerých pochybení. Tento typ spolupráce nemôže byť postavený len na dobrovoľnej báze. Ak je táto oblasť pre vládu prioritou, je potrebné zaviazať dotknuté inštitúcie k systematickej spolupráci a jej odpočtovaniu,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Od septembra 2018 bolo na Slovensku zaregistrovaných 645 sociálnych podnikov, pričom podľa aktuálneho registra funguje 564 z nich. Až 90 % z nich sú integračné sociálne podniky, ktoré sú verejnoprospešné a minimálne 30 % ich zamestnancov tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Ako zistili národní kontrolóri, jedinou stabilne využívanou formou podpory sú integračné podniky, pri ktorých sú ich majitelia motivovaní najmä kompenzačnou pomocou vo forme vyrovnávacieho finančného príspevku.
Medzistupeň vzťahujúci sa na kritickú skupinu
„Sociálne podniky by v súlade s filozofiou ich zakladania a následne aj prevádzkovania, mali byť istý medzistupeň a nástroj, ktorý vťahuje kritickú skupinu obyvateľov, nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj dlhodobo nezamestnaných ľudí do pracovného prostredia, aby získali pracovné návyky a nadobudli nové zručnosti. Nemajú však nahrádzať štandardné podnikateľské subjekty, ako je to v súčasnosti, keď sa sociálne podniky stávajú dlhodobým miestom pre zamestnávanie znevýhodnených skupín,“ tvrdí šéf národných kontrolórov.
Ku koncu roka 2023 sociálne podniky zamestnávali viac ako 6 700 zamestnancov, pričom pri zamestnaní boli uprednostňované znevýhodnené osoby. Kategória hendikepovaných zamestnancov, na ktorých si sociálny podnik môže uplatniť kompenzácie vo výške 75 % ceny práce, tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu týchto ľudí.
Hlavná motivácia prevádzkovateľov
Podľa NKÚ hlavnou motiváciou viacerých prevádzkovateľov sociálnych podnikov je vyrovnávací príspevok a tomu prispôsobili aj svoju personálnu politiku. Na Slovensku skoro každý deviaty zdravotne znevýhodnený zamestnanec pracuje v sociálnom podniku, ktorý poskytuje strážne a bezpečnostné služby.
Tieto podniky spĺňajú podmienky pre registráciu, či už je podľa kontrolného úradu vhodné zamestnávať telesne znevýhodnené osoby na tento typ práce otázne. Z analýzy sociálnych podnikov na základe ich geografického rozloženia tiež vidieť, že ich regionálne rozloženie je nerovnomerné. Pätina všetkých podnikov funguje v žilinskom kraji v regiónoch s nízkou mierou nezamestnanosti, zastúpenie v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti je naopak nízke.
Viac k témam: Dlhodobo nezamestnaní, predseda NKÚ, Sociálne, Sociálne podniky, znevýhodnené skupiny
Zdroj: SITA.sk – Slovensko nevie naplno využiť sociálne podniky, Najvyšší kontrolný úrad obviňuje ministerstvo práce © SITA Všetky práva vyhradené.