28.3.2025 (SITA.sk) – Slovenské zdravotníctvo čelí vážnemu problému – nedostatku ľudí. Chýbajú lekári, sestry, farmaceuti aj ďalší zdravotnícki pracovníci. Hoci ide o problém celej Európy, na Slovensku je situácia kritická. Odborníci sa počas druhého dňa konferencie ITAPA Health & Care 2025 zhodli, že bez odvážnych zmien v systéme a strategického plánovania sa bude tento stav len zhoršovať. “Zdravotnícke povolania prestávajú byť pre mladých atraktívne. Mnohí študenti si zdravotnícke študijné odbory nevyberajú ako prvú alternatívu ich profesijnej budúcnosti,” vyhlásila riaditeľka Odboru zdravotníckeho vzdelávania Ministerstva zdravotníctva SR Monika Jankechová s tým, že na štúdium ošetrovateľstva sa zapíše len približne polovica tých študentov, ktorí oň pôvodne prejavili záujem: “V spoločnosti sa stratil status a prestíž zdravotníckeho povolania. V minulosti bolo zdravotnícke povolanie sestra v spoločnosti akceptované a uznávané. Aj preto rezort aktuálne pripravuje projekt propagácie zdravotníckych povolaní, ako aj strategický dokument riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve.”
Stav sa bude zhoršovať
S nedostatkom zdravotníckeho personálu sa pritom trápi celé Slovensko. No kým malé nemocnice bojujú najmä s nedostatkom lekárov, vo veľkých chýbajú sestry. “Integrovali sme programy na podporu ľudských zdrojov, investovali sme nemalé peniaze a relatívne sa nám podarilo zabezpečiť personál. No zázraky sa nedejú zo dňa na deň – musíme na tom pracovať systematicky a dlhodobo,” vysvetlila Silvia Pekarčíková, vedúca odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja. Ako ďalej dodala, zdravotnícke povolania – s výnimkou medicíny – dnes nie sú pre mladých ľudí atraktívne. Situáciu ešte zhoršuje odchod absolventov do zahraničia: “A stav sa bude zhoršovať. Žiaľ, nič iné nás nečaká.”
Odborníci sa na ITAPA Health & Care 2025 zhodli, že ak má systém prežiť, kompetencie sa budú musieť presúvať. A to napríklad od lekára na sestru a tiež sa budú musieť etablovať aj iné nezdravotnícke povolania v zdravotnom systéme ako administratívni pracovníci. To znamená, že zdravotná sestra nemá byť zahltená administratívou a dvíhaním telefónov – a očkovať nemusia iba lekári. “Nemusíme vymýšľať nič nové – stačí sa inšpirovať krajinami, kde to funguje. Farmaceuti dokážu pomôcť pri bežných diagnózach, čím odbremenia lekára. A skutočne nejde o to, aby ľudia odkladali starostlivosť, práve naopak – ide o to, aby sa k nej dostali rýchlejšie,” upozornil aj Jaroslav Kypr, prevádzkový riaditeľ siete lekární Dr. Max. Dodal, že práve očkovanie v lekárňach na chrípku lekármi a farmaceutmi je niečo, k zavedeniu čoho sme blízko a na čom sme ostatné roky intenzívne pracovali. “Ak by som mal byť optimistický, tak poviem, že možno koncom roka už budú prvé lekárne, kde sa bude očkovať.”
Len prehodnotenie kompetencií nepostačí, je nevyhnutné zatraktívniť aj samotné povolania. Ako uviedol Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR, platí, že “ak moji rodičia videli v zdravotníckom povolaní uznané postavenie svojho dieťaťa, bola to motivácia. Dnes, keď sestry aj lekári strácajú v očiach verejnosti rešpekt, nikto nedá dieťa na zdravotnícku školu.” Personálnu krízu zhoršuje aj zväčšovanie rozdielu medzi platom sestier v ambulanciách a nemocniciach. “Sestry odchádzajú z ambulancií do nemocníc. Hoci tam musia pracovať na smeny, finančne sa im to oplatí viac ako ambulantné miesto. A to je obrovský problém pre ambulantných lekárov – sestry nenahradí ani umelá inteligencia.”
Na potrebe dlhodobého strategického plánovania sa zhodol aj prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík. Pripomenul, že hoci zubných lekárov je dostatok, chýbajú najmä sestry a odborný podporný personál. “Sestry sú často v preddôchodkovom veku a nie je ich kým nahradiť. To znamená, že ak by sme dodržiavali všetky stanovené normatívy, museli by sme zavrieť 10 až 15 ambulancií. Riešením je zatraktívniť tieto povolania, zlepšiť informovanosť a ohodnotenie, no zároveň aj prehodnotiť normatívy podľa reálnej situácie,” upozornil Igor Moravčík.
Slovensko vs. zahraničie
Skúsenosti slovenských lekárov pracujúcich v zahraničí zároveň ukazujú, že riešením nie je len zvyšovanie počtu zdravotníkov, ale aj lepšia organizácia systému, jasné rozdelenie kompetencií a zmena postoja spoločnosti. Marcela Trnková, všeobecná lekárka vo Veľkej Británii, upozornila, že práve primárna starostlivosť dokáže odľahčiť preťažený systém – ak má potrebné kompetencie. “V UK riešime ako obvodní lekári veľkú časť diagnóz sami. K špecialistovi sa pacient dostane až vtedy, keď si s tým naozaj nevieme poradiť. Aj migrénu bežne riešim ja – a ak treba, mám na telefóne neurológa, ktorý mi poradí. Takto sa pacient dostane k starostlivosti rýchlo, aj keď ho nevidí desať rôznych lekárov.” Systém sa pritom podľa nej neopiera len o lekárov – ale aj o edukáciu pacientov a vyššie kompetencie lekárnikov. “Pacienti vedia, že k lekárovi sa nechodí s každým nachladnutím. Vedia sa poradiť v lekárni, a keď treba, lekárnik im predpíše lieky.”
Dôležitosť personálneho zabezpečenia zdôraznil aj lekár Peter Lehocký, ktorý pôsobí v Rakúsku. Podotkol, že aj krajiny s vyšším rozpočtom zápasia s nedostatkom ľudí. “V Nemecku potrebujú desaťtisíc uchádzačov o chirurgiu ročne. Vychovajú len tritisíc. A päťsto z nich po prvom roku skončí.” Pripomenul tiež, že dostupnosť starostlivosti by nemala byť otázkou rozpočtu pacienta. “Zdravie nemôžeme prepočítavať na peniaze. Ak človek potrebuje liečbu, mal by ju dostať – aj keď je zložitá a drahá.”
Poisťovne bijú na poplach
Zdravotnícky systém však netlačí ku zemi len nedostatok ľudí, ale aj pretrvávajúca finančná neistota. Zástupcovia všetkých troch zdravotných poisťovní sa zhodli, že kľúčový dokument – programová vyhláška – mal byť dávno schválený. Nestalo sa tak. A dôsledky sú vážne. “Sme medzi dvoma protipólmi. Na jednej strane sa hovorí o dvojciferných medziročných nárastoch platieb za zdravotnú starostlivosť, no na druhej strane zdrojov stále nie je dosť – a to viac, že výraznú časť spotrebujú mzdy. V takejto situácii pripraviť programovú vyhlášku načas a v zhode so všetkými segmentmi je mimoriadne náročné,” povedal Marian Faktor, člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera. Dana Rovňáková, riaditeľka odboru stratégie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni upozornila, že aktuálne môžu poisťovne s poskytovateľmi rokovať len o tom, kam by sa chceli uberať. “O financiách hovoriť nevieme. A to v čase, keď je marec, a systém čaká na peniaze,” dodala.
Programová vyhláška pritom ráta s úsporami vo výške 416 miliónov eur. Otázne však je, čo z toho je v praxi reálne. “Niektoré opatrenia sú jasné – napríklad zníženie DPH pri liekoch z desiatich na päť percent. No iné časti, ako zmeny v kategorizácii liekov, sú v rukách regulátora a vyžadujú dlhší proces,” doplnil Marian Faktor.
Zástupcovia všetkých poisťovní na konferencii zároveň pripomenuli, že medzi rýchlo realizovateľné opatrenia by mohla patriť aj úprava limitov spoluúčasti pacienta – napríklad podľa českého modelu. “Takýto krok by mohol priniesť úsporu 48 miliónov eur. Je to však politicky citlivá téma. A otázne je, či sa vôbec niekto odváži ju dnes otvoriť,” zdôraznil Peter Sloboda, senior riaditeľ nákupu ZS a vzťahov s poskytovateľmi z UNION zdravotnej poisťovne. Dôležitým signálom je aj zmena prístupu štátu k dofinancovaniu sektora. “Minulý rok ukázal, že výdavkové limity sa berú vážne. Dofinancovanie, na ktoré sa sektor v minulosti spoliehal – že štát pomôže, keď poisťovne a poskytovatelia urobia maximum – už dnes nie je samozrejmosť. A tomu sa bude musieť celý sektor prispôsobiť,” podotkol Peter Sloboda.
Zníženie rozpočtu na lieky
Zároveň sa otvorila aj téma liekovej politiky. Analytici počas konferencie kritizovali plánované zníženie rozpočtu na lieky. Pripomenuli, že rezort zdravotníctva ešte nedávno vyčlenil na tento účel 1,5 miliardy eur, no aktuálny rozpočet počíta s poklesom takmer o päť percent. “Uvedomujeme si, že tento rozpočet nie je dostatočný. Alokácia prostriedkov však závisí od toho, koľko financií má štát k dispozícii a ako ich vie efektívne využiť,” uviedol Michal Tuma, generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky rezortu zdravotníctva. Zároveň zdôraznil, že výdavky na lieky je potrebné posudzovať v kontexte posledných rokov. “V roku 2021 predstavovali výdavky na lieky 1,23 miliardy eur, vlani to bolo už 1,66 miliardy. Ak sa teda pýtame, či investujeme viac alebo menej, vidíme, že rast výdavkov na lieky predbieha rast HDP krajiny.”
Medziročný pokles výdavkov o päť percent analytici nevnímajú ako negatívny krok, keďže ho vyrovná nižšia DPH. Kritizujú však samotný fakt, že k poklesu dochádza. “Dnes sme v rámci EÚ občanmi druhej kategórie, pretože nemáme prístup k inovatívnym liekom,” upozornil expert na liekovú politiku Peter Polák. Podľa neho je snaha o úsporu na liekoch v modernej krajine nepochopiteľná, keďže celkové výdavky štátu na zdravotníctvo dosahujú až 60 miliárd eur. “Urobíme všetko pre to, aby pacienti tento pokles nepocítili,” uzavrel Michal Tuma z rezortu zdravotníctva.
Informačný servis
Viac k témam: ITAPA, ITAPA Health & Care, Konferencia, Zdravotníctvo
Zdroj: SITA.sk – ITAPA Health & Care 2025: Zdravotníctvu chýbajú ľudia. Situácia je vážna, bez systémových zmien sa nezlepší © SITA Všetky práva vyhradené.